Hlavné menu


Warning: Parameter 1 to modMainMenuHelper::buildXML() expected to be a reference, value given in /www/g/u/u33209/public_html/_sub/dejinyliptova/libraries/joomla/cache/handler/callback.php on line 99

Anketa

Zaujímate sa o dejiny Liptova?
 

Štatistika

TOPlist

Liptovské historické „naj“
Kategória - Liptov články

Liptovská stolica ako samostatný správny celok vznikla v 30-tych rokoch 14. storočia odčlenením od Zvolenského komitátu. Pod menom Liptov sa prvý krát spomína v roku 1230 v listine Ondreja II., ktorou daroval Beuchovi, Haukovi a Polkovi územie Uhorskej Vsi.
Začiatky osamostatňovania správy Liptova spadajú do prvej polovice 13. storočia, keď sa spomína samostatný úradník „comes curialis“, priamo podriadený zvolenskému županovi. Vývoj správy na území Liptova však nesmeroval k vytvoreniu hradného komitátu, ale k vytvoreniu autonómnej zemianskej stolice. K tomuto vývoju významne prispela aj listina kráľa Ladislava IV. z roku 1279, ktorá udeľovala zvolenskému županovi výlučné právo dosadzovať na Liptovský hrad, ako centrum župy, dvorského župana so súhlasom miestnych šľachticov. Od tohto roku sa stráca podriadenosť liptovského župana zvolenskému, a tento sa stáva predovšetkým predstaviteľom záujmov liptovského zemianstva. Prvým županom samostatnej Liptovskej stolice bol v rokoch 1338-1351 Tomáš, syn Petra de Chokakeo, ktorý vystriedal ešte zvolenského župana Magistra Donča (1312-1338).

Čítať celý článok...
 
Stručne z Dejín Liptova
Kategória - Liptov články

Stručné dejiny Liptova 1229-1918

Prvá písomná zmienka (aj keď veľmi stručná) o darovaní majetkov v Liptove je z roku 1229, keď kráľ daroval územie neskorších Ráztok nemenovaným zemanom. Územia Uhorskej Vsi a Paludze boli na začiatku 13. storočia najväčšími ucelenými kráľovskými majetkami v Liptove, ktoré uhorskí králi postupne rozdelili medzi svojich verných služobníkov rôzneho národnostného pôvodu, predchodcov liptovského zemianstva.

Čítať celý článok...
 
Banderovci v Liptove
Kategória - Liptov články

VÍTEK, P.: 55. výročie boja proti Banderovcom. Okresný vestník, OÚ v L. Mikuláši, roč. 11, č. 6, s. 3-4

Problémovú povojnovú situáciu v Československu a okolitých štátoch (Poľsko Ukrajina) v lete 1945 a začiatkom roku 1946 vyostrovali aj ozbrojené skupiny Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA, prezývané aj banderovci), ktoré podnikali teroristické výpady. Už v roku 1945 prešli väčšie skupiny z Poľska na územie Československa. Podľa dobových informácií ich bolo okolo 6 tisíc. Spočiatku bezpečnostné zložky nevenovali týmto presunom väčšiu pozornosť. Od konca roku 1946 sa však situácia stávala neúnosnou. K najväčším vojenským zrážkam na území Československa došlo v roku 1947, čo komplikovalo už beztak ťažkú politickú situáciu najmä na Slovensku. Keďže na jar roku 1947 začala poľská armáda útočiť proti banderovským zoskupeniam, vytlačila ich zo svojho územia. Na Slovensko sa presunuli dve väčšie banderovské skupiny – sotne „Chromenko“ a „Burlak“. Proti skupinám ohrozujúcich najmä civilné obyvateľstvo boli nasadené jednotky československej armády, pohotovostný pluk Zboru národnej bezpečnosti a v záverečných fázach po dlhých politických debatách aj bývalí partizáni.

Čítať celý článok...
 
Z dejín hasičstva
Kategória - Liptov články

Živelné pohromy ako požiare, povodne a epidémie už oddávna zhoršovali životné podmienky obyvateľov Liptova. Zpomedzi týchto pohrôm tunajších obyvateľov najviac znepokojovali požiare. Rozsiahle lesy boli zdrojom stavebného materiálu, ktorý sa využíval na stavbu domov a hospodárskych objektov. Strechy boli pokryté dreveným šindľom alebo slamou a v prípade požiaru v hromadnej zástavbe sa oheň rýchlo šíril z budovy na budovu. Často mu v krátkom čase za obeť padli celé dediny. Príčiny takýchto požiarov boli rôzne. V mnohých prípadoch to bola neodborná manipulácia s ohňom (najmä u detí ponechaných bez dozoru), nedbanlivosť pri varení na otvorenom ohni, či pri kúrení alebo sušení. Nezriedkavou príčinou vzniku požiaru bolo aj v minulosti podpaľačstvo alebo vojnový konflikt.

Čítať celý článok...
 
Z dejín automobilizmu v Liptove
Kategória - Liptov články

PhDr. P. Vítek

Aj keď sa prvé automobily v Liptove objavili až na prelome 19. a 20. storočia, zhustená cestná premávka si už v druhej polovici 19. storočia vyžiadala nové normy. Prvé pravidlá cestnej premávky boli v Liptovskej stolici vydané v roku 1871.

Na začiatku 20. storočia sa stával automobil výrazným fenoménom. V roku 1914 bola v rámci dnešného Slovenska evidovaných 470 automobilov. Už v roku 1913 prechádzali územím dnešného Slovenska prvé preteky automobilov „Tatra – Adria“, ktoré usporiadal Rakúsky autoklub. Automobily odštartovali 31. mája 1913 z Bratislavy a pokračovali cez Trenčín a Žilinu až do Poľska. Už v apríli posielali župani pokyny a nariadenia slúžnym, starostom a kapitánom žandárstva na zabezpečenie tejto ojedinelej udalosti. Spomínané „opatrenia“ vymedzovali jazdu na jednotlivých úsekoch a povinnosti organizátorov počas pretekov. Narušili i pokojný život obyvateľov miest a obcí. Preteky vtedy vyhralo knieža Alexander Kolowrat Krakovský, keď prešiel trať s dĺžkou 2 178 km na pretekárskom automobile zn. Laurin & Klement bez jediného trestného bodu.

Čítať celý článok...
 
« ZačiatokDozadu123DopreduKoniec »

Strana 3 z 3