Hlavné menu


Warning: Parameter 1 to modMainMenuHelper::buildXML() expected to be a reference, value given in /www/g/u/u33209/public_html/_sub/dejinyliptova/libraries/joomla/cache/handler/callback.php on line 99

Štatistika

TOPlist

Významní židia v Liptove do 2. svetovej vojny
Kategória - Liptov články

V prílohe na konci článku si môžete stiahnuť kompletný článok o významných židoch v Liptove do 2. svetovej vojny vo formáte PDF.

Na územie dnešného Slovenska sa dostali Židia v 1. - 2. stor. n. l. spolu s rímskymi légiami. Najstaršou historicky doloženou židovskou osadou na Slovensku sú Párovce pod Nitrianskym hradom – nie je vylúčené, že osada židovských obchodníkov tu žila už v 9. stor., no oficiálne sa prvýkrát spomínajú r. 1113. V 18. stor. došlo k veľkému prílivu Židov hlavne na západ a východ Slovenska. Na západné Slovensko sa sťahovali Židia z Moravy, no niektoré rodiny šli ešte ďalej smerom na východ. Na východné Slovensko prichádzali však hlavne Židia z Poľska a Haliča hlavne po r. 1772, keď došlo k prvému deleniu Poľska a jeho haličská oblasť sa stala súčasťou habsburskej monarchie. Viac usídlených rodín si vytvorilo židovskú náboženskú obec, ktorá spravovala cirkevné a svetské záležitosti, mala školu a zamestnávala rabína. Židia sa venovali hlavne obchodovaniu a finančným transakciám, čo sa neraz stalo príčinou zla - boli všeobecne kresťanmi opovrhovaní a v stredoveku i novoveku aj kruto prenasledovaní. Bývali v oddelených častiach od miest a dedín v tzv. getách. Za ochranu museli do kráľovskej pokladnice platiť osobitnú daň. Mária Terézia tiež uzákonila pre Židov tzv. tolerančnú taxu – daň za synagógu, cintorín a povolenie obchodovať - daň bola zrušená až r. 1846, lebo Židia sa z nej vykúpili. Táto nezákonná daň bola založená na stredovekej právnej zásade, že Židia sú povinní platiť osobitnú daň do štátnej pokladnice popri iných daniach za to, že sú vôbec v krajine trpení. Daň za “trpenie” premenoval cisár Jozef II. na Cameral-Tax. Ten Židom uľahčil život aj ináč. V máji 1781 vydal Jozef II. tzv. Judenreformen, ktoré boli poňaté aj do Tolerančného patentu. Podľa neho mali prístup aj do slobodných kráľovských miest (okrem banských miest), povolil im prevádzanie remesiel a až na malé obmedzenia aj obchod (okrem obchodu s drahými kovmi). Boli povinní zakladať si školy s vyučovacím jazykom nemeckým. Bolo zrušené aj ich mučenie a telesné tresty. Avšak zakázalo sa aj používanie hebrejčiny a jazyka jiddis v obchodnom styku a vo verejných a komunálnych záznamoch. R. 1787 vyšiel zákon na ponemčenie židovských priezvísk – dovtedy sa mená Židov skladali z rodného mena a rodného mena otca. V trom istom roku sa ustanovila aj základná vojenská služba pre Židov. R. 1790 zákon povolil Židom vstup na vysoké školy (právo, medicína) a smeli si budovať vlastné školstvo. R. 1840 vyšiel XXIX. zákonný článok krajinského snemu O Židoch. Podľa zákona sa Židia mohli naďalej usadzovať v mestách s výnimkou slobodných banských kráľovských miest, mohli sa slobodne zaoberať remeslami, obchodom, zakladať si továrne, venovať sa umeniu a vede. Opätovne sa im nariadilo používanie priezvisk a vedenie matrík. Od roku 1860 mohli vlastniť nehnuteľný majetok. R. 1867 vydal krajinský snem XVII. zákonný článok o zrovnoprávnení Židov s kresťanmi vzhľadom na ich politické a občianske práva. Napokon r. 1895 uhorský parlament zrovnoprávnil aj židovské náboženstvo s ostatnými náboženstvami.

PhDr. Peter Vítek
riaditeľ ŠA Bytča, pobočka Liptovský Mikuláš

Prílohy:
SúborPopisVeľkosť súboru
Stiahnuť tento súbor (ZidiaLiptov.pdf)stiahnuťŽidia v Liptove329 Kb