Hlavné menu


Warning: Parameter 1 to modMainMenuHelper::buildXML() expected to be a reference, value given in /www/g/u/u33209/public_html/_sub/dejinyliptova/libraries/joomla/cache/handler/callback.php on line 99

Štatistika

TOPlist

Liptov a napoleonské vojny
Kategória - Liptov články

V rokoch 1804-1805 bola na podnet komorského panstva postavená v Liptovskom Hrádku v lokalite, ktorá sa dodnes nazýva „Fabriky“, továreň na výrobu pechotných pušiek, husárskych karabín a pištolí podľa štajerského vzoru. Na stavbe pomáhalo 300 vojakov c. k. armády a neskôr tu pracovalo 100 robotníkov. Továreň sa rozkladala pozdĺž Váhu. Na výrobu slúžili štyri samostatné objekty moderného vzhľadu. Niekoľko sto zamestnancov tu vyrábalo kvalitné zbrane. Bol to jediný podnik tohto druhu v celom Uhorsku. Výroba sa začala v roku 1806 a bola veľmi kvalitná. Ročne sa tu vyrobilo až 24 tisíc kusov pušiek, z toho pri nastreľovaní bolo pre zlú akosť vyradených len niečo menej ako 200 kusov. Kvalitou a objemom výroby dokonca v krátkom čase hrádocká manufaktúra predbehla podnik v Štajersku. V rokoch 1808-1809 dodala pre armádu až 18 493 kusov zbraní za 145 tisíc zlatých. Na výrobu zbraní sa používalo železo pripravené v Maši. Hotové pušky (resp. puškové rúry) boli naložené na plte a plavili sa dolu Váhom smerom na Sereď a odtiaľ ich furmani vozili do Viedne. Výroba pušiek bola zastavená v roku 1813 a fabriky boli premenené na železiarske dielne. V čase napoleonských vojen patrila medzi strategické zbrojárske podniky štátu. Zásluhu na postavení fabriky na výrobu pušiek mal vtedajší prefekt komorského panstva v Liptovskom Hrádku František Wisner z Morgensternu. V súčinnosti s fabrikou na výrobu pušiek pracovala aj fabrika na výrobu pušného prachu v Malužinej.

V súvislosti s pohnutými udalosťami sa 27. novembra 1805 zišlo liptovské stoličné zhromaždenie zriadilo permanentnú komisiu, ktorá po dohode a v súčinnosti s okolitými stolicami Oravskou, Turčianskou, Spišskou a Zvolenskou mal získavať pravdivé informácie o dianí v okolitých štátoch a na európskych bojiskách, aby nedochádzalo k dezinformovanosti obyvateľstva. Zaviedla preto do stavu tzv. chýrnikov, poštárov (tabelaria), peších a jazdcov, ktorí mali zabezpečiť prúdenie pravdivých správ do stolice.

Na zasadnutí stolice 2. decembra 1805 podal správu Ladislav Melioris, člen oravskej permanentnej komisie o nešťastí, ktoré v ten deň postihlo rakúske a ruské vojská pri Austerlici (Slavkove) na Morave.

Dňa 4. decembra 1805 hlásila stolici permanentná komisia z Trenčianskej stolice hlásila, že ruský cár príde do Trenčína.

Na konci roku 1805 komisia ustálila akým spôsobom sa má pomáhať raneným vojakom vracajúcim sa z „pobitej vojny“ či z francúzskeho zajatia pomáhať. Sústreďujúcou stanicou pre takýchto vojakov bola Vrbica a vec bola zverená komisárovi Andreánskemu.

V krutom boji pri Lipsku bol v roku 1813 ťažko ranený husársky kapitán, zeman, Peter Pavol Povolný z Liptovskej Štiavnice. Bol ranený do obidvoch nôh. Po dlhom trápení ešte v tom istom roku zomrel doma v Liptovskej Štiavnici. Bol pochovaný na tunajšom nižnom cintoríne.

V roku 1809 panovník František v ťažení proti napolenovským vojskám vyhlásil v Uhorsku povstanie (insurrekciu) zemianstva. Bola to posledná insurrekcia.

PhDr. Peter Vítek
riaditeľ ŠA Bytča, pobočka Liptovský Mikuláš