Hlavné menu


Warning: Parameter 1 to modMainMenuHelper::buildXML() expected to be a reference, value given in /www/g/u/u33209/public_html/_sub/dejinyliptova/libraries/joomla/cache/handler/callback.php on line 99

Štatistika

TOPlist

Liptovské historické „naj“
Kategória - Liptov články

Liptovská stolica ako samostatný správny celok vznikla v 30-tych rokoch 14. storočia odčlenením od Zvolenského komitátu. Pod menom Liptov sa prvý krát spomína v roku 1230 v listine Ondreja II., ktorou daroval Beuchovi, Haukovi a Polkovi územie Uhorskej Vsi.
Začiatky osamostatňovania správy Liptova spadajú do prvej polovice 13. storočia, keď sa spomína samostatný úradník „comes curialis“, priamo podriadený zvolenskému županovi. Vývoj správy na území Liptova však nesmeroval k vytvoreniu hradného komitátu, ale k vytvoreniu autonómnej zemianskej stolice. K tomuto vývoju významne prispela aj listina kráľa Ladislava IV. z roku 1279, ktorá udeľovala zvolenskému županovi výlučné právo dosadzovať na Liptovský hrad, ako centrum župy, dvorského župana so súhlasom miestnych šľachticov. Od tohto roku sa stráca podriadenosť liptovského župana zvolenskému, a tento sa stáva predovšetkým predstaviteľom záujmov liptovského zemianstva. Prvým županom samostatnej Liptovskej stolice bol v rokoch 1338-1351 Tomáš, syn Petra de Chokakeo, ktorý vystriedal ešte zvolenského župana Magistra Donča (1312-1338).
Najstarším stoličným sídlom bol pravdepodobne najstarší hrad v Liptove - Starhrad. Od 15. storočia až do 18. storočia sa stoličné zasadnutia konali na rôznych miestach, najčastejšie v Liptovskej Mare, neskôr v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči, väčšinou v dome úradujúceho župana. Od roku 1677 bolo rozhodnuté, aby sa zasadnutia konali v Liptovskom Mikuláši.
Prvý znak pridelil Liptovskej stolici Ferdinand I. erbovou listinou z 12. februára 1550. Tento erb tvorí modrý štít, v ktorého päte je zelená pažiť, v strede ktorej zo strieborných skál vyrastá smrek so zelenou korunou v hornej časti štítu. Pod korunou z pravej strany stojí vzpriamený vlk a z ľavej strany orlica, ktorí držia pravými nohami zlatú kráľovskú korunu. Klenot tvorí prilba so zlatou korunou, na ktorej sedí orlica s rozpätými krídlami a hlavou obrátenou vpravo. Prikrývadlá sú na ľavej strane zlaté a čierne a na pravej strane zlaté a modré.

Územia Uhorskej Vsi a Paludze boli na začiatku 13. storočia najväčšími ucelenými kráľovskými majetkami v Liptove, ktoré uhorskí králi postupne rozdelili medzi svojich verných služobníkov rôzneho národnostného pôvodu, predchodcov liptovského zemianstva. Prvá písomná zmienka (aj keď veľmi stručná) o darovaní majetkov v Liptove je z roku 1229, keď kráľ daroval územie neskorších Ráztok nemenovaným zemanom. Najstaršie mestské výsady získala Partizánska (Nemecká) Ľupča v roku 1263 (zachovaná listina je však zároveň najstaršie liptovské falzum) a Hybe v roku 1265. Najstaršou písomnou zmienkou o mlyne v Liptove je z roku 1264, keď sa zachovala správa o mlyne v Liptovskej Teplej Najstaršou obchodnou cestou, ktorá viedla Liptovom v smere východ - západ, neskôr nazývaná Staré vráta sa prvý krát spomína v listine z roku 1340. Prvá zmienka o južnej trase tejto obchodnej cesty je už z roku 1298, keď sa spomína ako „magnam viam“ pri Ivachnovej. Najstaršie mýtne stanice boli v Hybiach, Dovalove, Liptovskom Petre, Liptovskej Sielnici a Ružomberku. Najstaršie dediny vzniknuté na zákupnom (nemeckom) práve boli Važec a Štrba. Medzi najmladšie dediny v Liptove patria : Liptovská Osada (1649), Liptovská Lúžna (1670), Veľké a Malé Borové (17. storočie), Huty (17. storočie), Malužiná (pol. 18. storočia) a Ľubochňa (18. storočie). Najmladším mestom v Liptove je Liptovský Hrádok, ktorý dostal mestské výsady až v roku 1805. Najstaršími mestskými celkami v Liptove boli Hybe, Partizánska (Nemecká) Ľupča a Ružomberok. Neskôr sa viac či menej dostali do područia príslušného hradného panstva a stali sa poddanskými mestami či mestečkami.
Najstarší mestký znak v Liptove sa zachoval na pečatidle Hýb, ktoré vzniklo niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Privilegované mestečko sa nepridŕžalo vtedajších trendov a nezvolilo si do znaku patróna tunajšieho kostola najmä preto, lebo stredoveký kostol v Hybiach bol zasvätený Všetkým svätým a pre toto patrocínium neexistoval zvláštny symbol, či atribút. Podľa vtedajších zvyklostí nebolo možné, aby do svojho znaku zaradili mestské hradby či prvky panovníckeho erbu, pretože stupeň rozvoja to Hybiam ako mestečku nedovoľoval. Aj keď spomínané dôvody určite neboli jediné, Hybe si dali v 14. storočí vyhotoviť pečatidlo s baníckym náradím - kopáčom (špiciakom) a motykou podľa vzoru erbu Banskej Štiavnice, podľa ktorej dostali aj mestské výsady. Tento symbol používali v rôznych obmenách až do polovice 20. storočia.
Medzi najstaršie pečatidlá liptovských zemepanských mestečiek patrilo pečatidlo Bobrovca pochádzajúce z roku 1482. Aj keď sa zachovala len jeho kópia z 18. storočia, je možné ho zaradiť do skupiny pečatidiel, ktoré uplatnili v pečanom znaku cirkevný motív pretvorením neheraldického znamenia podľa patrocínia miestneho kostola.
Prvými známymi staviteľmi liptovských gotických chrámov boli pravdepodobne kamenári Hongh a Gechmin. Hongh sa spomína spolu s lučišníkom Izumbarom v listine z 1262, ktorí dostali za zásluhy pri udržiavaní, prestavbe a obrane hradu zem pod liptovským Starhradom. Vplyv na rozvoj liptovskej gotiky mal aj pobyt farncúzskeho staviteľa Villarda d´ Honnecourta pri výstavbe hradu Likava. Podľa niektorých písomných prameňov pôsobili v Liptove kamenár Boda a staviteľ francúzskeho pôvodu Gilbert a jeho syn Mikuláš, ktorí boli v službách potomkov šľachtica Bohumíra. Títo aj keď sa priamo nepodieľali na stavbách, mohli pomôcť aspoň svojimi bohatými skúsenosťami. Na stavbe chrámu v Okoličnom pracovali v rokoch 1489-1490 stavitelia Peter a Ján, synovia Štefana, autora niektorých spišských gotických stavieb a pracoval tu aj poľský majster Stanislaus. Najstaršie kostoly boli postavené pri Ludrovej, v Martinčeku, Liptovskej Teplej, Liptovskom Michale, Liptovskom Mikuláši, Trstenom, Svätom Štefane (dedina zanikla na zač. 18. storočia), Liptovskom Petre a Šoldove (dedina zanikla v 15. storočí).
Aj keď pokusy o falšovanie listín v Liptove sú zaznamenané už v druhej polovici 13. storočia, najznámejším falzifikátorom listín v Liptove a v Turci, ktorého meno malo byť navždy zatratené bol Ján Literát z Madočian, ktorého za falzifikátorskú činnosť v rokoch 1374-1381 upálili okolo roku 1390. Pri prehliadke jeho kúrie v roku 1390 boli objavené falošné pečate uhorských kráľov, kapitúl a konventov, ktoré vydávali listiny. V súvislosti s následnými nejasnosťami okolo držby majektov v Turci a v Liptove bola kráľom zriadená pre vypátranie falzifikátov listín komisia na čele s liptovským županom Imrichom Bubekom, pred ktorou zemania z Turca a Liptova v roku 1391 obhajovali listinami vlastníctvo svojich majetkov. Z činnosti tejto komisie potom vznikli súpisy pravých listín, zvané Turčiansky a Liptovský register.

PhDr. Peter Vítek
riaditeľ ŠA Bytča, pobočka Liptovský Mikuláš