Hlavné menu


Warning: Parameter 1 to modMainMenuHelper::buildXML() expected to be a reference, value given in /www/g/u/u33209/public_html/_sub/dejinyliptova/libraries/joomla/cache/handler/callback.php on line 99

Štatistika

TOPlist

Banderovci v Liptove
Kategória - Liptov články

VÍTEK, P.: 55. výročie boja proti Banderovcom. Okresný vestník, OÚ v L. Mikuláši, roč. 11, č. 6, s. 3-4

Problémovú povojnovú situáciu v Československu a okolitých štátoch (Poľsko Ukrajina) v lete 1945 a začiatkom roku 1946 vyostrovali aj ozbrojené skupiny Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA, prezývané aj banderovci), ktoré podnikali teroristické výpady. Už v roku 1945 prešli väčšie skupiny z Poľska na územie Československa. Podľa dobových informácií ich bolo okolo 6 tisíc. Spočiatku bezpečnostné zložky nevenovali týmto presunom väčšiu pozornosť. Od konca roku 1946 sa však situácia stávala neúnosnou. K najväčším vojenským zrážkam na území Československa došlo v roku 1947, čo komplikovalo už beztak ťažkú politickú situáciu najmä na Slovensku. Keďže na jar roku 1947 začala poľská armáda útočiť proti banderovským zoskupeniam, vytlačila ich zo svojho územia. Na Slovensko sa presunuli dve väčšie banderovské skupiny – sotne „Chromenko“ a „Burlak“. Proti skupinám ohrozujúcich najmä civilné obyvateľstvo boli nasadené jednotky československej armády, pohotovostný pluk Zboru národnej bezpečnosti a v záverečných fázach po dlhých politických debatách aj bývalí partizáni.

Liptovom sa prehnala v júli a auguste 1947 najmä Burlakova skupina (sotňa). Burlak, vlastným menom Wolodimir Sczyhelski, rodák z Ľvova, ukrajinskej národnosti, absolvoval šesť tried gymnázia a počas vojny slúžil v ukrajinskom policajnom zbore. Už 25. júla 1944 zorganizoval asi sto-člennú bojovú skupinu, s ktorou vstúpil do UPA. Jeho meno od tých čias znamenalo v Poľsku smrť. V júni 1947 sa rozhodol prejsť cez územie Československa do americkej zóny v Rakúsku pod tlakom zlej vojenskej i zásobovacej situácie na poľskej strane. Burlakova sotňa prešla na Slovensko v noci z 21. na 22. júna 1947 v okrese Snina. Tu oddiel prekonal niekoľko zrážok s vojskom a bezpečnosťou.

V júli sa Chromenkova a Burlakova sotňa (bojová skupina-stotina) objavili aj v Liptove. V tomto období začali byť aktívnejšie aj štátne orgány. Povereníctvo vnútra v Bratislave nariadilo v ohrozených okresoch mimoriadne opatrenia, ktoré mali zamedziť zbytočným stratám ľudských životov. Na základe opatrení Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši a Okresný národný výbor v Ružomberku vydali vyhlášku, ktorou prísne ustanovili záverečnú hodinu v pohostinských zariadeniach na 22 hodinu a 30 minútu, zakázal pohyb obyvateľstva od 23 do 4 hodiny, bolo zakázané kladenie ohňov v chotároch obcí a zvlášť v lesoch a každá osoba bola povinná mať neustále platný preukaz totožnosti. Koncom júla vojenské veliteľstvo v Trenčíne vydalo postihnutým okresom rozkaz, aby tunajší pastieri zahnali stáda do dedín, záverečná hodina sa posunula na 21 hodinu a obce sa mali prichystať na stráženie vlastnými prostriedkami a z obyvateľov, ktorí vlastnili zbrojné pasy a zbrane, sa mali vytvoriť ozbrojené hliadky.

Koncom júla sa členovia Chromenkovej sotne podľa hlásení objavili v lesoch na Čiernom Váhu, v polesí Ráztoky a katastri Liptovských Revúc, kde vyrabovali hájovne a salaše. 26. júla prepadli títo banderovci obce Paučina Lehota a Lazisko, vyrabovali ich, zásobili sa proviantom a pokračovali ďalej. Začiatkom augusta sa objavili v blízkosti Dúbravy, kde ich videli baníci idúci ráno do práce. Do operácií v Liptove bolo nasadené aj vojsko, ktoré malo ostrejšie zakročiť proti banderovským oddielom.

V prvých augustových dňoch sa jedno družstvo banderovcov pokúšalo prekročiť vojenský uzáver v priestore hájovne Vŕšky, ale pri Ľupčianke ich zastavila paľba vojakov československej armády. Banderovci ustúpili k Magure. Mali v úmysle v noci prejsť cez Ľupču a Váh na sever. Pri odpočinku ich však prekvapila čata 18 vojakov-ašpirantov. Títo boli zo samopalného práporu Rys. Veliteľom čaty bol čatár-ašpirant Alois Rambousek. Na základe rozkazu mali prejsť priestorom juhovýchodne od Magury a údolím Ľupčianky a zistiť či sa v tých miestach nepohybuje Burlakova skupina. Aj napriek tomu, že pri prieskume našli stopy po postupujúcich banderovcoch (uhasené ohnisko a ohorky cigariet), nedoplnili si rezervné zásobníky nábojmi a pokračovali nepripravení ďalej.

Incident sa udial 5. augusta 1947 na vrchole Magury nad hájovňou Vŕšky okolo 18 hodiny, kde postupujúci oddiel včas zbadali banderovci a prekvapili ich paľbou z dvoch skrytých guľometov. Vojaci na lesnej planine len ťažko hľadali úkryt pred bubnovou paľbou banderovských guľometov. Rýchlo sa minuli zásoby streliva v zásobníkoch a niektorým z nich sa podarilo vbehnúť do lesa a uniknúť tak paľbe. Šesť vojakov - ašpirantov ostalo ležať mŕtvych na planine. Boli to: Jozef Hakl, Jozef Šikula, Henrich Vrba, Bohumil Paduch, Miloš Neumann a Miroslav Koreš. Traja vojaci ostali ťažko ranení. Počas prestrelky ostatní vojaci okamžite ustúpili do lesa. Banderovci po boji ukoristili 6 samopalov, náboje a 9 uniforiem. Mŕtvych a ranených nechali ležať len v spodnom prádle. Burlak vydal rozkaz pochodovať na západ. Po rýchlom menení smeru pochodu prekročili Váh medzi Bešeňovou a Liptovským Michalom. V ďalších dňoch sa Burlakova a Chromenkova sotňa pohybovali striedavo po Liptove a Orave.

Podľa hlásení miestnych žandárskych staníc a národných výborov sa skupina asi 12 mužov objavila už 5. augusta 1947 vo večerných hodinách v katastri obce Lisková. Zo salaša v Lúčkach 6. augusta ukradli banderovci 4 ovce a niekoľko kilogramov syra. Okolo 9. a 10. augusta prechod banderovcov cez Liptovskú Lúžnu hlásila aj stanica Národnej bezpečnosti v Liptovskej Osade. V Salatínskej doline 9. augusta zajali banderovci koscov na salaši a žiadali od nich jedlo. Pri rozhovore prezradili, že pochádzajú od Kyjeva a prišli od Partizánskej Ľupče. Keď získali jedlo, pokojne odišli. Na druhý deň vo večerných hodinách prišli do Lúžnej, kde od ľudí vyžiadali jedlo a hygienické potreby. Pri vyšetrovaní hliadky bezpečnosti zistili, že ešte aj v nasledujúcich dňoch sa banderovci vyskytovali v okolí Lúžnej, a tak boli vyslané hliadky, aby terén preskúmali. Pri prehliadke v okolí obce sa na vopred označenom mieste ich úkrytu strhla prestrelka medzi štyrmi príslušníkmi bezpečnosti a prekvapenou skupinou banderovcov. Tma však zabránila ich prenasledovaniu a príslušníci bezpečnosti radšej ustúpili. Na ďalší deň v Liptovskej Osade vnikla násilím skupina piatich ozbrojených mužov do súkromného domu a majiteľ im musel pod hrozbou zabitia vydať jedlo a oblečenie. Banderovci sa objavili 9. augusta aj v osade Fedorov, obce Stankovany. Dvaja ozbrojení muži od tunajších obyvateľov násilím žiadali jedlo a mydlo. V ten istý deň sa objavil aj jeden ozbrojený muž v mlyne vo Švošove a žiadal od istej ženy chlieb. Šesť mužov sa objavilo 10. augusta aj na černovskom salaši. V hájovni na Hutách v Ľubochnianskej doline priviedli banderovci 28. augusta so sebou zadržaného prof. Tomsu z Prahy, ktorý tu bol na rekreácii. Mysleli si, že ide o preoblečeného príslušníka bezpečnosti, ale po jeho vypočutí a zistení totožnosti ho prepustili. Od tunajšieho lesníka žiadali jedlo a pri jedení sa v priateľskom rozhovore zmienili o činnosti, za ktorú sú prenasledovaní. V ten istý deň ich spozorovali aj priamo v Ľubochni. Boli oblečení v poľských uniformách a ozbrojení automatickou ruskou puškou a bubienkovým revolverom. Hovorili, tak ako aj všetci, ukrajinsky. Aj 6. septembra boli banderovci hlásení aj z Ľubochnianskej doliny, kde si vyžiadali jedlo v hájovni Čierňavy. Ďalšie záznamy o pobyte banderovcov v Ružomberskom okrese sú zo 17. septembra, keď 5 ozbrojených mužov prišlo do Liptovských Revúc a v obchode si vynútili vydanie tovaru za 850 korún.

Na opačnej strane Liptova, pri Malužinej, sa 10. septembra 1947 strhla prestrelka pri prieskume lesa medzi príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti a banderovcami. V nočnej potýčke boli traja banderovci zastrelení a v boji padol aj strážmajster Jaroslav Salaš. Podobný incident sa v tomto období odohral aj v katastri obce Pribylina, kde bol obeťou vyčíňania banderovcov „vojak z povolania“, ktorý bol v tom čase na dovolenke s rodinou v Tatrách. V hájovni Huty v Ľubochnianskej doline sa opäť objavili dvaja banderovci 13. októbra. Žiadali jedlo a miestnemu lesníkovi Alojzovi Šurinovi sa s nimi podarilo aj nadviazať kontakt, pretože jeden vojak vedel po česky. Vojaci údajne rozprávali o zlých pomeroch v Rusku. Tvrdili, že tam vládnu komunisti, teror a neposlušné obyvateľstvo deportujú na Sibír. Cestou Ľubochnianskou dolinou si vyžiadali od lesného robotníka jedlo. Pri krátkom rozhovore česky hovoriaci vojak tvrdil, že podľa ich rozkazov si majú jedlo pýtať dobrovoľne, a len v prípade odporu majú právo použiť násilie. Potom odišli na Fatranské sedlo v doline.

Chromenkova sotňa sa neskôr rozdelila na menšie jednotky a pokračovala horským terénom ďalej z Liptova cez Šturec, Blatnickú dolinu, Martinské hole a Rajecké vrchy. Napokon sa väčšina z nich prebila na západ, pretože československé bojové zložky sa viac venovali nebezpečnejšej Burlakovej sotni.

Členov Burlakovej sotne sa podarilo jednotkám ZNB zajať 3. septembra 1947 pri nočnom prieskume v Malej Fatre na samote Jánošíkovo pri Vrútkach. Ako prvá sa vzdala ozbrojená Burlakova milenka zvaná Ofélia. Vlastným menom Oľga Hanasová, 23-ročná nedoštudovaná učiteľka z Przemyslu. Po nej sa vzdal aj veliteľ spolu s ďalšími mužmi zo skupiny, medzi ktorými bol aj Zenko, člen najvyššieho velenia UPA, ktorý v rokoch 1945-1946 viedol v Poľsku poddôstojnícke školy UPA a vypracoval ich bojové predpisy. Pri výpovedi zajatý Burlak vyhlásil, že sa vzdal, preto lebo ďalší odpor bol márny. Zvláštnym letákom neskôr vyzýval aj ďalších príslušníkov roztrúsených po horách, aby sa vzdali.

Do konca novembra 1947 bolo územie Československa očistené od banderovských bánd. Celkovo sa bojov proti UPA zúčastnilo 6087 príslušníkov armády, 5623 príslušníkov ZNB a 3700 bývalých partizánov.

PhDr. Peter Vítek
riaditeľ ŠA Bytča, pobočka Liptovský Mikuláš