Hlavné menu


Warning: Parameter 1 to modMainMenuHelper::buildXML() expected to be a reference, value given in /www/g/u/u33209/public_html/_sub/dejinyliptova/libraries/joomla/cache/handler/callback.php on line 99

Štatistika

TOPlist

Z dejín automobilizmu v Liptove
Kategória - Liptov články

PhDr. P. Vítek

Aj keď sa prvé automobily v Liptove objavili až na prelome 19. a 20. storočia, zhustená cestná premávka si už v druhej polovici 19. storočia vyžiadala nové normy. Prvé pravidlá cestnej premávky boli v Liptovskej stolici vydané v roku 1871.

Na začiatku 20. storočia sa stával automobil výrazným fenoménom. V roku 1914 bola v rámci dnešného Slovenska evidovaných 470 automobilov. Už v roku 1913 prechádzali územím dnešného Slovenska prvé preteky automobilov „Tatra – Adria“, ktoré usporiadal Rakúsky autoklub. Automobily odštartovali 31. mája 1913 z Bratislavy a pokračovali cez Trenčín a Žilinu až do Poľska. Už v apríli posielali župani pokyny a nariadenia slúžnym, starostom a kapitánom žandárstva na zabezpečenie tejto ojedinelej udalosti. Spomínané „opatrenia“ vymedzovali jazdu na jednotlivých úsekoch a povinnosti organizátorov počas pretekov. Narušili i pokojný život obyvateľov miest a obcí. Preteky vtedy vyhralo knieža Alexander Kolowrat Krakovský, keď prešiel trať s dĺžkou 2 178 km na pretekárskom automobile zn. Laurin & Klement bez jediného trestného bodu.

František Havránek so svojim automobilom Laurin & Klement – Škoda 120 v L. Hrádku pred Hotelom Gregár v 30-tych rokoch 20. stor. (obr.1)

V prvom decéniu 20. storočia sa už aj armáda aktívne zaujímala o vodičov motorových vozidiel, pretože v roku 1910 bol prvý krát nariadený v Liptovskej stolici a jednotlivých slúžnovských úradoch súpis motorových vozidiel a súpis vodičov motorových vozidiel spomedzi brancov. Žiaľ vlastné súpisy automobilov z obdobia pred prvou svetovou vojnou sa v Liptove nezachovali, okrem výzvy z roku 1909, keď zo slúžnovského okresu Liptovský Mikuláš poslali stoličnému úradu negatívne hlásenie.

Niektoré drobné správy nás však presviedčajú o tom, že aj v Liptove sa automobilová doprava postupne zahusťovala. V Liptovskom Hrádku sa prvé automobily objavili niekoľko rokov pred prvou svetovou vojnou. K prvej známej automobilovej nehode tu došla 6. mája 1907. Zapríčinil ju osobný automobil patriaci statkárovi Vidorovi Čákimu z Hrhova na Spiši. Vodičom bol Karol Dymer.

V roku 1909 Slúžnovský úrad v Liptovskom Mikuláši prešetroval prvú žiadosť o udelenie koncesie na omnibusovú dopravu na trase Banská Bystrica – Ružomberok - L. Mikuláš.

Po vojne automobilov pribúdalo a aj v rámci Liptova sa zachovali prvé súpisy majiteľov motorových vozidiel. V roku 1918 bol nariadený súpis majiteľov benzínových motorov v Liptove a v roku 1922 bol nariadený súpis motorových vozidiel v slúžnovských okresoch. Podľa evidencie automobilov v obvode slúžnovského okresu L. Mikuláš mal aj Župný úrad v Liptovskom Mikuláši od roku 1919 k dispozícii služobné vozidlo zn. Laurin & Klement so šoférom Aloizom Votrubom a neskôr Karlom Kneiflom. Po reorganizácii župného zriadenia mala Podtatranská župa v Liptovskom Mikuláši k dispozícii automobil zn. Laurin & Klement – Škoda 110, vyrobené v roku 1923 so šoférom Jánom Blatnerom.

V druhej polovici 20-tych rokov 20. storočia sa zvýšil počet vlastníkov automobilov v obci. Z tohto dôvodu spoločnosť Vesta, slovenský priemysel minerálnych olejov, účastinná spoločnosť žiadala o povolenie postaviť na severnom rohu námestia čerpaciu stanicu s ručným čerpadlom benzínu. Pod zemou mala byť umiestnená železná nitovaná nádrž, ktorá mala byť izolovaná proti vlhkosti. Problém vznikol pri schvaľovaní projektu, pretože krátko pred žiadosťou firmy Vesta si rovnakú žiadosť o umiestnenie čerpacej stanice na námestí podala aj firma Naftaspol. Stavebné povolenie bolo pre Vestu delené s podmienkou, že Naftaspol od zamýšľanej stavby odstúpi a že si pred začatím stavby pozemok riadne prenajme.

Ďalší veľký automobilový pretek prechádzal cez v Liptov v roku 1921. Bola to vlastne Medzinárodná súťaž automobilov a medzinárodná jazda spoľahlivosti. Toto podujatie sa pripravovalo už od konca roku 1920 a zorganizoval ho Klub slovenských automobilistov a záštitu nad ním mali: ministerstvo verejných prác, národnej obrany a obchodu. Keďže v tomto období bolo na Slovensku ešte stále málo áut, väčšina prihlásených pretekárov bola zo zahraničia. Celkový počet 50 účastníkov bol na vtedajšiu dobu veľmi vysoký. Súťaž trvala týždeň. Odštartovali ju v Prahe a cieľ bol v Košiciach pred hotelom Schalkház (neskorší Slovan). Odtiaľ štartovali pretekári na spiatočnú cestu do Prahy cez Bratislavu. Trasa do Košíc viedla Liptovom cez Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Važec smerom na Poprad.

Najdôležitejším a ekonomicky najvýznamnejším výrobným odvetvím ostá­valo aj v 20-tych rokoch kožiarstvo. V továrni Ondrej Žuffa a synovia mali majitelia k dispozícii starší osobný automobil zn. Wanderer Werke, neskôr Laurin & Klement, vyrobené v roku 1924. Dr. Ing. Milan Žuffa vlastnil Fiat Turnier 509. Všetky autá šoféroval osobný vodič Jozef Procházka. Vo firme Ján Lacko a synovia mal Branislav Lacko k dispozícii automobil zn. Wolf 18/22 vyrobené v roku 1913. Auto viedol jeho osobný šofér Vít Bittman. Neskôr auto predal a kúpil si vozidlo zn. Fiat – 505, vyrobené v roku 1925. Továrnik Peter Hubka vlastnil automobil zn. Fiat, vyrobený v roku 1913. Auto si šoféroval sám. Majiteľ továrne na remeň Peter Droppa mal súkromné vozidlo zn. Praga Mignon z roku 1927. Továrnik Ľudovít Pazeríni používal na osobnú dopravu automobil zn. Benz, ktorý dokázal prepraviť až 6 osôb. Od roku 1925 vlastnil aj americký kabriolet zn. Walter. V roku 1929 si kúpil nové 5-miestne vozidlo zn. Chevrolet Sport Touring. Eugen Stark, spolumajiteľ mikulášskej rafinérie používal americký automobil zn. Buick, vyrobený v roku 1925 so šoférom Jánom Krajčim. Najstaršie auto v meste koncom 20-tych rokov vlastnil podnikateľ Branislav Vozáry. Bol to 4-miestny kabriolet Laurin & Klement G4, vyrobený v roku 1908. Dlhodobo neprevádzkované auto v roku 1927 zhorelo a Vozári si už pred tým kúpil Fiat Torino vyrobené v roku 1923. Továreň na likéry Rudolfa Šteina používala na prepravu nákladu automobily Chevrolet Utility Express, vyrobené v roku 1924, Praga AN z roku 1927 a osobný automobil zn. Fiat 651. Na osobnú prepravu používal Pavol Štein auto zn. Erskine Studebaker Six z roku 1927. Všetky autá firmy šoféroval Adam Bakoš. Vojtech Engel, majiteľ skladu piva a sódovky prepravoval tovar automobilom Tatra 13 z roku 1925. Statkárka Šarlota Miková vlastnila automobil zn. Škoda 120 vyrobené v roku 1927. Auto šoféroval Michal Fiačan.

Na konci 20-tych rokov už v Liptovskom Mikuláši vlastnili osobné automobily aj ďalší podnikatelia či súkromné osoby: Pavol Rusňák, Jozef Kocour, Otakar Wébr, Fedor Salva, Emil Eichorn, Viliam Ordelt, Peter Droppa ml., poručík Ján Bohuš, Armin Kohn a ďalší.

Ďalší rozvoj automobilizmu sa odzrkadlil aj v Liptovskom Mikuláši. Od začiatku 30-tych rokov 20. storočia si v rámci veľkej obce postavili viaceré firmy svoje benzínové čerpadlá. Firma Bratia Zikmundovci, účastinná spoločnosť pre výrobu a obchod s minerálnymi olejmi Praha, reprezentácia pre Slovensko v Žiline v roku 1938 zriadila benzínovú čerpaciu stanicu pred novým obchodom Antonína Popelářa na Legionárskej ulici.

Manifestácia sociálnej demokracie v L. Mikuláši 1. mája 1928 na dvore jednej z mikulášskych fabrík dokumentuje rozmanitosť automobilov v meste v tom čase. (obr.2)

Posun vo vybavení úradov automobilmi v 30-tych rokoch dokumentuje fakt, že úrad veľkej obce Liptovský Mikuláš mal v 30-tych rokoch už aj vlastného šoféra. Bol ním Matej Klimo. Jeho povinnosťou bolo v lete kropiť ulice, aby neboli prašné, v zimnom období odstraňovať sneh z ulíc a v prípade potreby vozil stavebný materiál s obecným nákladným autom. V súvislosti s ustanovením šoféra sa obecná rada na svojom zasadnutí 9. júna 1931 rozhodla, že na základe vykonaného výberového konania na dodávku kropiaceho auta vyberie spomedzi siedmich prihlásených firiem firmu Českomoravská Kolben-Daněk akciová spoločnosť v Prahe, ktorá mala dodať kropiace auto za 122 tisíc korún.

Liptovský Mikuláš bol aj v roku 1938 vyspelým centrom priemyslu a obchodu v severnej časti Slovenska, ktorého význam nezaostával za Žilinou, Martinom, či inými mestami v najbližšom okolí. Menším podnikom, ktorý zabezpečoval autodopravu, bola firma Emila Eichorna a 5 taxikárov. Emil Eichorn Už dostal už v roku 1928 povolenie vykonávať pravidelnú dopravu autobusom na trase Liptovský Mikuláš – Demänovská Dolina a späť. Údržbu vozidiel v okrese a okolí zabezpečovali 2 autodielne Jána Rázusa a Branislava Vozáryho.

Dynamický rozvoj Liptovského Svätého Mikuláša v prvej polovici 20. storočia sa odzrkadľoval vo všetkých oblastiach života. Firma Cobor a spol. v L. Mikuláši od roku 1926 prevádzkovala autodopravu s autobusom zn. Ford TT (predchodca neskorších Ikarusov) vyrobený v roku 1925. Firma Petra Rusňáka zabezpečovala v 20-tych rokoch osobnú dopravu automobilom zn. Fiat 502 z roku 1925. V roku 1944 bola dokonca v Mikuláši zriadená prvá linka mestskej dopravy zo stanice do stredu mesta. Na tento účel na sklonku svojho mandátu kúpil vládny komisár Dr. Ján Beňovský v Trenčíne staršie vojenské sanitné vozidlo zn. Praga-Grand za 28 tisíc korún a firma Maličký a Soukup v Poprade ho prerobila na autobus. Po vojne v Liptovskom Mikuláši koncesovanú nákladnú autodopravu vykonával len Ignác Ulmann. Na tento účel mal k dispozícii 2 nákladné autá (Ford, r. výroby 1944 a Schevrolet, r. výroby 1943). Chod firmy zabezpečovalo až 38 zamestnancov.

PhDr. Peter Vítek
riaditeľ ŠA Bytča, pobočka Liptovský Mikuláš