|
Liptov je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu. Jeho územie je zhruba totožné s územím bývalej Liptovskej župy. Zodpovedá okresom Ružomberok a Liptovský Mikuláš.
Zdroj: sk.wikipedia.org |
|
|
Kategória - Archívy
|
|
PhDr. P. Vítek, Mgr. Ľ. Michalko
Dejiny archívnictva v Liptove majú bohatú tradíciu a ich počiatky sa neodmysliteľne viažu k dejinám župnej správy v Liptove. Funkcia stoličného archivára existovala v obmenenej podobe už v 18. storočí, ale pôvodne sa o stoličný archív staral vicenotár stolice. Stoliční archivári sa v prevažnej miere venovali vydávaniu odpisov a výpisov, vedením druhopisov, vykonávaním dodatočných matričných záznamov, spracovávaniu župnej knižnice. Ich úsilím vznikali aj prvé evidenčné pomôcky.
Prílohy:
| Súbor | Popis | Veľkosť súboru |
|---|
 stiahnuť | Listiny | 274 Kb |
|
|
Čítať celý článok...
|
|
Prvé odborné výskumy na Rohačke |
|
Kategória - Liptov články
|
|
Prvé odborné výskumy na Rohačke
Rohačka je vŕšok nachádzajúci sa južne od Liptovského Mikuláša medzi dedinami Ploštín a Iľanovo. Jeho najvyšší bod (Rohatá skala) sa nachádza v nadmorskej výške 822 metrov nad morom (pre porovnanie Liptovský Mikuláš leží vo výške 576 metrov). Na južnom úbočí je vidieť dvojitú skalu z dolomitu, ktorá sa podobá na dvojroh. Odtiaľ pochádza názov Rohačka. Osídlená bola oddávna. Dokonca sa tu našli aj medaily rímskej légie cisára Theodosia, čo viedlo i k myšlienke, či na tomto kopci nebolo aj rímske opevnenie. Toho názoru pred vyše 100 rokmi bol napríklad aj J. Lovcsányi. Mohli sa sem však dostať napríklad aj prostredníctvom obchodu, alebo ako korisť. Obyvateľstvo Liptova malo vtedy obchodné kontakty aj s inými etnikami, ako boli napríklad germánski Kvádi. Tí sa spolu s Rimanmi dostávali na územie dnešného Slovenska približne v období od začiatku letopočtu do 4. storočia. Vo vzdialenejších oblastiach, hlavne na území stredného a severného Slovenska, zostávali aj v rímskej dobe popri Germánoch ešte zvyšky keltského a staršieho keltizovaného obyvateľstva. V podhorí pretrváva staré domáce obyvateľstvo ešte výraznejšie. Využíva výdobytky prevzaté od Keltov (jemná keramika, spracovanie železnej rudy) a pritom si udržuje aj tradície lužickej kultúry (napríklad ručne vyrábané nádoby). Toto obyvateľstvo sa označuje ako ľud púchovskej kultúry.
|
|
Čítať celý článok...
|
|
|
Noviny a časopisy v Liptove |
|
Kategória - Liptov články
|
|
Noviny a časopisy v Liptove
1882-1918
TÁTRAVIDÉKI HIRADÓ – vychádzal v rokoch 1883-1885 ako týždenník v Liptovskom Mikuláši
LIPTÓ – týždenník, vychádzal v rokoch 1892-1918 v Liptovskom Mikuláši (posledné číslo vyšlo 8.12.1918), jeho významným redaktorom bol istý gróf Matuška jeho totožnosť bola odhalená až v roku 1902, jeho skutočné meno bolo Karol Nagy, zomrel v roku 1906
SLOVENSKÉ LISTY – týždenník pre politiku a spoločenský život s jednostránkovou prílohouMydlo vychádzal v Ružomberku od roku 1897, šéfredaktorom bol Karol Salva. Neskôr, v roku 1900, pokračovalo periodikum ako poučno-zábavný týždenník, ktorý vychádzalv Ružomberku.
|
|
Čítať celý článok...
|
|
Kategória - Liptov články
|
|
V prílohe na konci článku si môžete stiahnuť kompletný článok o významných židoch v Liptove do 2. svetovej vojny vo formáte PDF.
Na územie dnešného Slovenska sa dostali Židia v 1. - 2. stor. n. l. spolu s rímskymi légiami. Najstaršou historicky doloženou židovskou osadou na Slovensku sú Párovce pod Nitrianskym hradom – nie je vylúčené, že osada židovských obchodníkov tu žila už v 9. stor., no oficiálne sa prvýkrát spomínajú r. 1113. V 18. stor. došlo k veľkému prílivu Židov hlavne na západ a východ Slovenska.
Prílohy:
| Súbor | Popis | Veľkosť súboru |
|---|
| stiahnuť | Židia v Liptove | 329 Kb |
|
|
Čítať celý článok...
|
|
|
|
|
Strana 1 z 3 |
